Domáci množitelia
Domáci množitelia bez komerčného zámeru sú takí množitelia, ktorí majú šteniatka bez PP iba raz po svojej sučke alebo ktorým sa stala nehoda a tieto šteniatka darujú. Domáci množitelia s komerčným zámerom majú jeden alebo dva vrhy po svojej sučke s následným predajom šteniat bez PP vydávajúcich za čistokrvné (podobajúce sa na plemeno) po rodičoch bez PP alebo s PP. Títo množitelia majú malú alebo širšiu chovateľskú základnú, odchovávajú šteniatka v dobrých alebo zlých podmienkach a majú žiadnu alebo veľmi nízku odbornosť a nároky na kvalitu chovu. Úlohou zodpovedného chovu je udržiavanie vysokej úrovne chovu psov. Prečo sa tak deje a aké úskalia z toho pramenia?
Nedostatočná informovanosť
Do chovu psov v dnešnej dobe vstupuje mnoho ľudí, ktorí majú úplne minimálne alebo žiadne znalosti a skúsenosti v chove psov alebo nemajú žiadny záujem sa v tejto oblasti vzdelávať, a odchovávajú psy bez preukazu pôvodu. Štatistické prehľady, vyplývajúce z verejného prieskumu v západoeurópskych krajinách, preukázali, že bez akýchkoľvek informácií o chove a kŕmení psov zostáva 18 - 34 % všetkých držiteľov psov. Tento vysoký podiel neinformovaných osôb bol spojený s veľmi nízkym zastúpením odbornej literatúry. V našej súčasnej odbornej literatúre neexistuje súhrnné dielo, ktoré by poskytovalo záujemcom o chov psov najdôležitejšie teoretické informácie súčasne s praktickými pokynmi. Ľudia pristupujú k chovu psov s tak nedostatočnými znalosťami, že to až prekvapuje.
Nedostatočná informovanosť je pretrvávajúcim problémom. V laickej verejnosti koluje niekoľko mýtov, medzi nimi napr. ničím nepodložený mýtus, že každá sučka musí mať aspoň raz šteniatka, inak bude trpieť zdravotnými problémami. Ďalším častým omylom je to, že šteňa s vadou či šteňa nadpočetné nedostane preukaz pôvodu. V skutočnosti každé šteňa z registrovaného chovu dostane preukaz pôvodu a v prípade exteriérovej vady, ktorá je zrejmá už v rannom veku, je toto šteňa označené ako neštandardné, avšak preukaz pôvodu mu zostáva. Tieto šteňatá sa v žiadnom prípade nesmú utratiť a nie je dôvod ani predávať ich bez PP. Takéto šteňatá sú predávané s PP, ale za lacnejšie.
Zlá informovanosť sa prejavuje taktiež zvolením nevhodných rodičov, kedy obvykle nie je možné (práve kvôli neexistencii rodokmeňa) zistiť príbuznosť alebo kvôli tejto neznalosti predkov vzniknú rôzne extrémy a vady, či už exteriérové (vzhľadové), povahové alebo zdravotné.
Problémom neregistrovaných chovov je taktiež to, že sa nemusia riadiť žiadnymi pravidlami ako je napr. minimálny či maximálny vek pre krytie sučky, minimálny vek odberu šteniat, počet vrhov jednej sučky apod. Často sú tak šteňatá predávaná v príliš nízkom veku, čo ohrozuje ich fyzický aj psychický vývoj. Fyziologický vývoj sučiek je taktiež ohrozený pôrodmi v príliš nízkom veku, kedy sú samé ešte šteňatami. Nekontrolovaný počet vrhov taktiež zvyšuje počet psov v útulkoch.
Rizika domáceho množenia
Medzi riziká patrí šírenie dedičných ochorení, ktorým sa dá vyhnúť pomocou testovania a sledovania, buď úplne alebo minimalizovaním ich negatívnych dopadov na psy. Chovatelia plemien majú pred uchovnením jedinca povinne zavedené testy na dedičné ochorenia, prípadne testujú psy dobrovoľne. Medzi testované ochorenia patrí napr. ochorenie oči, ako je CEA (Collie Eye Anomaly), PRA (progresívna retinálna atrofia) alebo PLL (primárna luxácia šošovky), ďalej napríklad LOA (Late Onset Ataxia) alebo SCA (spinocerebelárna ataxia) a ďalšie. Množitelia žiadne z týchto vyšetrení typických pre plemeno nemajú urobené. Vďaka genetickým testom je prakticky možné vylúčiť pri správnom výbere chovných jedincov, že sa narodí potomstvo postihnuté na niektoré z týchto ochorení. Bez vykonaných testov je riziko, že dôjde ku krytiu napr. dvoch prenášačov, u ktorých sa ochorenie nerozvinulo, ale ktorí môžu ochorenie prenášať ďalej na potomkov.
Medzi ďalšie riziká patrí kríženie príbuzných jedincov a s tým súvisiace zdravotné problémy, ktoré sa môžu u potomkov vyskytnúť.
Medzi ďalšie riziká patrí tiež:
1. Double merle
Tzv. merle je populárne zafarbenie psov, ktoré je charakteristické prítomnosťou škvŕn zriedenej základnej farby v kombináciami s oblasťami plnej pigmentácie. Na základnej farbe (napr. čiernej, hnedej, červenej aj svetlej) sa vyskytujú nepravidelné sivé alebo béžové škvrny, ktoré sú nerovnomerne rozložené po celom telo. Merle sa vyskytuje u rady plemien ako štandardné zafarbenie (napr. border kólia, austrálsky ovčiak a ďalšie). Chovateľské kluby obvykle zakazujú krytie 2 merle psov, pretože to so sebou prináša možnosť, že 25 % šteniat z vrhu sa narodí ako tzv. double merle, teda homozygotní merle. Double merle môže spôsobovať rad zdravotných problémov, ako je hluchota, slepota, nesprávny vývoj tela alebo úmrtie. Preto je obvykle chovateľskými klubmi toto krytie zakázané a merle pes sa môže spojiť vždy so psom non-merle. Kvôli neznalosti sú však v neregistrovaných vrhoch spájaní aj dva merle jedince, čo prináša zbytočné riziko, ktoré je 100 % možné eliminovať výberom vhodného krycieho páru. Merle ako atraktívne zafarbenie sa taktiež v neregistrovanom chove rozšírilo medzi plemena, u ktorých nie je uznané štandardom. Merle zafarbenie je populárne a je po ňom vysoký dopyt, avšak nehladí sa na možné negatívne dopady na ich zdravie.
2. "Teacup" alebo "Mini" plemená
Veľmi rozšírené sú tiež inzeráty so šteňatami, u ktorých sa uvádza označenie "mini". Množitelia sa tým snažia naplniť dopyt napr. po mini čivavách, mini jorkšírskych teriéroch a ďalších populárnych malých spoločenských plemenách. V skutočnosti však až na niekoľko výnimiek žiadna veľkosť mini v plemenách uznaných FCI neexistuje a odchov psov v miniatúrnej veľkosti môže mať negatívny dopad na ich zdravie.
3. "Hybridy"
V súčasnosti sa už aj k nám dostáva trend predaja tzv. "hybridov" (alebo tiež designer dogs). Nie je to nič iné než zámerne produkovanie krížencov podobajúcich sa na dva rôzne plemená. Obvykle ale bez akejkoľvek znalosti genetiky s mylným predpokladom, že skrížením dvoch plemien vzniknú zdravšie šteňatá. Väčšina ľudí podieľajúcich sa na tomto chove však svoje psy netestuje na genetické ochorenia. Vitalita krížencov nie je automatická. Svojvoľné mixovanie dvoch alebo viac plemien dohromady neznamená, že ich zlé gény zmiznú a zostanú len tie dobré. Pokiaľ by to bola pravda, do ordinácie veterinárnych lekárov by chodili iba čistokrvné psy. Kríženci by boli perfektne zdraví a nikdy by nepotrebovali veterinárnu starostlivosť. To však nie je jediný problém tohto kríženia. Chov hybridov produkuje psy nevypočítateľnej povahy, náhodnej veľkosti a nepredvídateľných zdravotných komplikácií. Náhodným krížením jedného plemena s iným sa pravdepodobne objaví viac zdravotných a povahových problémov.
Použitá literatúra: