Zdravý chov psov
Cieľom chovu psov sú funkčne zdravé psy s exteriérom (vzhľadom) a povahou typickou pre plemeno, ktoré môžu prežiť dlhý a šťastný život k úžitku a radosti svojej, svojej rodiny a celej spoločnosti. Plemenitba má byť vedená tak, aby podporovala zdravie a telesnú aj duševnú pohodu potomstva, sučky aj krycieho psa. Chovatelia by mali byť vedení k tomu, aby si uvedomovali dôležitosť zodpovedného zostavovania chovných párov aj výberu jednotlivých psov používaných na chov.
K chovu majú byť využívané iba funkčne a klinicky zdravé psy s exteriérom (vzhľadom) a povahou typickou pre plemeno, tj. do chovu sa dajú používať jedine psy, ktoré netrpia žiadnou závažnou chorobou ani funkčnou poruchou. Pokiaľ blízki príbuzní nejakého psa trpiaceho dedičným ochorením alebo funkčnou poruchou sú používaní do chovu, mali by byť spájaní výhradne s jedincami z línií s nízkym alebo žiadnym výskytom tejto choroby alebo poruchy. Ak je pre nejakú chorobu (funkčnú poruchu) k dispozícii DNA test, majú byť všetky chovné jedince testované, aby sa predišlo spojeniu dvoch prenášačov. Je potrebné vyvarovať sa takých spojení, u ktorých sa z dostupných informácii dá predpokladať vyššie riziko choroby (funkčnej poruchy) či poškodenia potomstva. K chovu majú byť využívaní iba jedinci s temperamentom typickým pre plemeno, tj. chovné psy by nemali vykazovať žiadne známky porúch správania vo forme neprimeraného strachu alebo agresivity v nevyprovokovaných situáciách či v situáciách, ktoré sa dajú považovať za relatívne bežné.
Pre zachovanie alebo rozšírenie genetickej rozmanitosti plemena je potrebné sa vyvarovať nadmerného využívania špičkových jedincov (matador breeding) a blízkej príbuzenskej plemenitbe. Nikdy by nemalo dochádzať ku spájaniu súrodencov medzi sebou, matky so synom alebo otca s dcérou. Všeobecne sa odporúča, aby žiadny jedinec nesplodil viac potomkov než koľko odpovedá 5 % registrovaných šteniat v populácii daného plemena v priebehu 5. rokov. Veľkosť populácie plemena by nemala byť posudzovaná iba na národnej úrovni, hlavne u málopočetných plemien.
Výsledky vyšetrovania fenotypových prejavov polygénnych ochorení (pozitívne aj negatívne) majú byť k dispozícii vo verejne prístupných registroch. Tieto výsledky by mali byť používané ako pomôcka k selekcii a zostavovaniu chovných párov. Očakávaná chovateľská hodnota určitého spojenia má byť vyššia než je priemer plemena. Vyšetrovanie sa odporúča iba na choroby typické pre plemeno, kde má daná choroba veľký vplyv na zdravie jedinca. Výsledky DNA testov na dedičné choroby majú byť používané, aby sa predišlo rozmnožovaniu chorých jedincov. Psy, ktoré sú prenášačmi (carriers, heterozygoti) nejakej recesívnej choroby, by mali byť spájané výhradne s jedincami, ktorí sú zdraví a preukázateľne nenesú alelu pre túto chorobu. Každý pes má byť schopný prirodzeného rozmnožovania. Inseminácia by nemala byť používaná z dôvodu fyzickej neschopnosti jedinca prirodzene sa rozmnožovať. Sučka, ktorá nie je schopná prirodzeného pôrodu kvôli svojej anatómii, zdedeným dispozíciám alebo neschopnosťou postarať sa o potomstvo, či už kvôli povahe alebo zdedenej neschopnosti produkovať materské mlieko, by mala byť vyradená z plemenitby. Zdravotné problémy, ktoré sa nedajú zistiť pomocou DNA testov ani iného vyšetrenia, by mali mať rovnaký vplyv na program plemenitby ako výsledky testov. Z plemenitby by selekciou nemalo byť vyraďovaných viac ako 50 % jedincov, chovní jedinci by mali byť vyberaní z lepšej polovici populácie. Základom každého chovu má byť odchov šteniat, ktorým je zaistená správna výživa, dostatok podnetov z vonkajšieho prostredia, a stimulácia od matky, chovateľa a ostatných zvierat, aby si šteňatá osvojili správne sociálne návyky a reakcie.
Význam chovateľských programov
V posledných 10 -15 rokoch došlo k významnému rozvoju veterinárnej medicíny, vďaka čomu sme získali znalosti, vybavenie a lieky pre diagnostiku a liečbu veľkého množstva chorôb. Nárast počtu diagnostikovaných a liečených psov robí dojem, že psy sú omnoho chorľavejší než boli pred desiatimi rokmi. Zlyhalo snáď celkové naše úsilie venované riadeniu chovu pomocou screeningu, chovateľských programov a osvety? Na druhú stranu, pokrok v liečbe chorých psov dovoľuje aj postihnutým jedincom žiť dlhší a šťastnejší život, nie sú teda chovateľské programy menej dôležité než boli predtým? Ale opäť z tej druhej strany, širšie diagnostické možnosti by nám mali byť skvelým nástrojom v prevencii dedičných chorôb a chorôb s dedičnými predispozíciami, ktoré sú ovplyvnené prostredím. Toto je možné využiť pri screeningových programoch, ale má to samozrejme svoje medze. Screeningové programy sú k dispozícií len pre malý počet chorôb, ktoré nemusia byť nutne tými najdôležitejšími pre zdravie psov. A pre choroby, akými je dysplázia bedrového kĺbu (DBK, HD, hip dysplasia) a dysplázia lakťového kĺbu (DLK, ED, elbow dysplasia), kde vo formovaní fenotypu hrá značnú rolu prostredie, nám výsledok screeningového vyšetrenia nemusí nutne hovoriť pravdu o genotype dotyčného psa.
Chov založený na indexoch by nám snáď mohol byť v budúcnosti cenným nástrojom v chovateľských programoch zameraných na polygénne choroby, pretože index nie je založený len na výsledku dotyčného psa a jeho potomkov, ale aj na výsledkoch značného počtu jeho predkov a príbuzných.
Jedinečným nástrojom v chove psov by v budúcnosti mohol byť test ukazujúci genotyp daného psa. V súčasnosti sú dostupné DNA testy pre niektoré monogénne choroby a iste ich bude pribúdať. Ale stále bude najskôr existovať množstvo dôležitých zdravotných ukazovateľov, ktoré nemôžu byť odhalené pomocou DNA alebo screeningových vyšetrení. Avšak tieto zdravotné ukazovatele musia stále hrať dôležitú rolu v chovateľských programoch.
Indexy a výsledky DNA testov nesmú nahradiť ostatné hľadiska v chovateľských programoch, ani nesmú zatieniť zdravý sedliacky rozum, ale mali by slúžiť ako doplnok k dosiahnutiu spoločného cieľa, ktorým je funkčne zdravý pes s konštitúciou a povahou typickou pre plemeno.
Čo je to chovateľský program?
Základom úspešnosti chovateľského programu je vzdelávanie chovateľov. Chovatelia majú veľkú zodpovednosť nielen vo vzťahu ku psom, ale aj k ich majiteľom a celej spoločnosti. Ako chovateľské kluby, tak aj národné kynologické organizácie musia hrať dôležitú rolu pri vzdelávaní chovateľov, znalosti sú kľúčom k úspechu.
Ďalším kľúčom k úspechu je spolupráca v oblasti zdravia psov. Musí fungovať spolupráca medzi kynologickými organizáciami, chovateľskými klubmi a vedcami. Aby táto spolupráca bola úspešná, musíme sa vzájomne rešpektovať a dôverovať si, úprimnosť je pre úspech nevyhnutná.
Dôležitým nástrojom je štatistika založená na screeningu. Rovnako tak DNA testy. Výsledky screeningu a DNA testov by mali byť evidované centrálne v registri národnej kynologickej organizácie a mali by byť verejne prístupné. Spoľahlivá identifikácia, mikročipom alebo tetovaním, je pre akýkoľvek chovateľský program nevyhnutná. Chovateľským programom by veľmi pomohol národný register chorôb diagnostikovaných veterinárnym lekárom, ktorý by bol prepojený s identifikačnými údajmi psa.
Chovateľský program založený na znalostiach, spolupráci, úprimnosti, spoľahlivých výsledkoch screeningu a DNA testoch, v budúcnosti snáď taktiež na národnom registri chorôb, v kombinácii s ďalšími dôležitými zdravotnými kritériami vrátané mentálneho zdravia, by mal mať všetky predpoklady stať sa užitočným nástrojom pre chov zdravých psov.
Základné pravidlá a odporúčania pre chov zdravých psov
- Chovateľský program by nemal vylúčiť viac než 50 % jedincov daného plemena, chovné jedince musíme vyberať z tej lepšej polovice populácie.
- Len funkčne a klinicky zdravé psy by mali byť chovne využívané, psy s chronickými zdravotnými problémami by sa nikdy nemali rozmnožovať, pokiaľ si nie sme celkom istí, že v ich problémoch nehrá dedičnosť žiadnu rolu. Pokiaľ pes trpí chorobou, o ktorej existuje podozrenie, aj keď nepreukázané, že by mohla byť dedičná, nemal by byť chovne využívaný. Pokiaľ sú blízki príbuzní takéhoto psa chovne využívaní, mali by byť párení iba s jedincami z línií, v ktorých sa takáto choroba nevyskytuje vôbec alebo len výnimočne.
- Vyvarujte sa "matador breedingu". Základným odporúčaním by malo byť, že žiadny pes nemá splodiť viac potomkov, než 5 % z počtu šteniat daného plemena registrovaných v priebehu 5 rokov.
- Sučka, ktorá nie je schopná prirodzeného pôrodu, či už vďaka svojej anatómii alebo zdedenej zotrvačnosti maternice, by mala byť vyradená z chovu bez ohľadu na plemeno.
- Sučka, ktorá nie je schopná sa postarať o novorodené šteňatá kvôli povahe alebo zdedenej neschopnosti tvorby mlieka, by nemala byť používaná v chove.
- Psy, ktoré prejavujú povahu netypickú pre plemeno a agresívne psy by nemali byť chovne využívané.
- Výsledky screeningu na polygénne choroby by mali byť využité k vytvoreniu individuálneho indexu založeného na národných a medzinárodných screeningových výsledkoch. Chovný pár by mal dávať šteňatá s lepším indexom než je priemer plemena.
- Výsledky DNA testov by mali byť využívané k tomu, aby sme sa vyvarovali odchovu chorých psov, ale nemusia nevyhnutne slúžiť k vyhladeniu danej choroby.
- Pri odchove šteniat musí byť základom odpovedajúca strava, návyk šteniat na okolité prostredie, stimulácia matkou, chovateľom a ostatnými ľuďmi, aby boli šteňatá dobre socializované a vedeli správne reagovať.
Ak sú tieto základné pravidlá a odporúčania zahrnuté do chovateľského programu, dosiahneme poznateľné zlepšenie zdravia psov. Pokiaľ do chovateľského programu zahrnieme ešte zdravotné problémy špecifické pre dané plemeno, dosiahneme ešte väčšieho zlepšenia zdravia.
Národná komisia pre zdravie
Každá národná kynologická organizácia by mala mať vlastnú komisiu pre zdravie, ktorá bude radiť chovateľským klubom v otázkach zdravia. Nórsky Kennel Club (NKC) má pomerne málo registračných obmedzení a ponecháva chovateľským klubom väčšiu zodpovednosť v jednotlivých bodoch ich chovateľských programov. Venujeme veľké úsilie vzdelávaniu chovateľských klubov a chovateľov. Sme presvedčení, že je lepšie zahrnúť, čo najviac chovateľov do organizovanej práce v chovateľských kluboch a učiť ich, ako odchovávať zdravé psy, než vylučovať príliš veľký počet psov a chovateľov kvôli prísnym reštrikciám. Môžeme pôsobiť iba na chovateľov, ktorí spolupracujú s chovateľským klubom. V Nórsku je celková väčšina psov registrovaná v chovateľskom klube, u niektorých plemien je to takmer 100 %.
Škandinávska kynologická únia - Nordic Kennel Union (NKU)
Škandinávske krajiny spolupracujú v otázkach zdravia prostredníctvom Vedeckej komisie NKU. Ich členovia sú prevažne vedci, ktorých menoval ich chovateľský klub. Podvýbory pracujú s výsledkami testov DNA a DBK. NKU má tím pre DBK/DLK, ktorý pozostáva z veterinárnych lekárov zodpovedných za hodnotenie RTG snímkov pre oficiálnu diagnostiku DBK a DLK v príslušných krajinách.
Testy DNA
Počet dostupných DNA testov rapídne vzrastá. Aby DNA test napomohol zdravému chovu psov, musí testovať chorobu, ktorá má neblahý vplyv na zdravie psa, musíme testovať svoje psy kvôli zdravotným problémom, nie len preto, že je nejaký test dostupný. Všetky výsledky musia byť dostupné chovateľom, musí existovať spoľahlivý register výsledkov každého testovaného psa, nielen psov, ktorí nie sú nositelia génu spôsobujúceho určitú chorobu. Každý testovaný pes musí byť označený mikročipom alebo tetovaním.
Veterinárni lekári, ktorí v Nórsku spolupracujú s NKC, rozhodujú spolu s chovateľským klubom o tom, ktorý DNA test je dôležitý pre určité plemeno, a potom sa dohodnú s laboratóriom, ktoré testy vykonáva. Majiteľ psa si môže vyžiadať formulár od NKC databázy, vyplní registračné číslo psa a obratom obdrží e-mailom kompletný formulár obsahujúci všetky údaje z databázy o tomto psovi, vrátané identifikačného čísla. Podpisom tohto formulára majiteľ súhlasí so zverejnením výsledku testov v databáze. Veterinárny lekár overí a potvrdí identitu psa. Vzorku k testovaniu musí odoslať veterinárny lekár, nie majiteľ psa. Výsledok testu pošle laboratórium majiteľovi aj NKC.
Výsledky DNA testov môžu byť súčasťou chovateľského programu a prispieť tak ku zdravému chovu psov. Budeme vedieť, či je alebo nie je pes nositeľom recesívneho génu spôsobujúceho nejakú chorobu, alebo či sa u nej táto choroba vyvinie. Pri výbere chovných párov potom môžeme zaistiť, aby aspoň jeden z rodičov vrhu nebol nositeľom génu spôsobujúceho danú chorobu, takže docielime to, že sa u žiadneho šteňaťa z ich vrhu choroba nevyskytne. Nie je nevyhnutné vyraďovať prenášačov z chovu. To je základnou chovateľskou zásadou v NKC.
Screening na dyspláziu bedrových a lakťových kĺbov
Aby bolo možné výsledky screeningu DBK a DLK využiť v medzinárodných chovateľských programoch, mal by byť výsledok DBK či DLK vždy rovnako pre toho istého psa, bez ohľadu na to, kde bol diagnostikovaný. Všetky štáty by mali dodržiavať rovnaké podmienky - minimálny vek psa, jeho pozíciu pri zhotovovaní snímku, technické požiadavky, hĺbku sedacie/anestézie a rovnaké kritéria hodnotenia výsledkov. Hlavnou úlohou tímu NKU pre DBK/DLK je zjednotenie protokolov pre screeningové vyšetrenie týchto chorôb v rámci Škandinávie a dúfajme, že k rovnakému zjednoteniu dôjde taktiež v ostatných členských krajinách FCI aj vo zvyšku kynologického sveta.
Screening na dedičné choroby očí
Tá istá choroba by mala mať rovnakú diagnózu v každej krajine. To je dôležitou úlohou pre Európsku spoločnosť veterinárnych oftalmológov (European College of Veterinary Ophthalmologists, ECVO) a pre Európsku očnú skupinu (European Eye Group) pozostavajúcu z očného tímu a predstaviteľov chovateľských klubov. Aby zjednotenie bolo úspešné, mali by členovia očného tímu mať porovnateľné vzdelanie a používať rovnaký medzinárodný formulár pre diagnostiku a hlásenie výsledkov očných vyšetrení do národného registru. Dúfame, že v blízkej budúcnosti bude narastať počet krajín, ktoré používajú formulár ECVO.
Verejne prístupná databáza chovateľského klubu
Prístup k informáciám o konkrétnom psovi, jeho predkoch a potomkoch je v chovateľských programoch veľmi dôležitý. Databáza NKC obsahuje všetky dostupné informácie o každom psovi registrovanom v posledných 30 rokoch. Aby tieto informácie boli použiteľné v chovateľských programoch, musia byť verejne dostupné. Do databázy NKC majú prístup všetci členovia NKC, chovateľských klubov a veterinárni lekári. V databáze sa dajú nájsť rodokmene, výsledky screeningových vyšetrení, výsledky DNA testov, výsledky výstav a rôznych súťaží ako obedience, lovecké skúšky atď.
Súhrn
Chovateľské programy môžu byť cenné pre chov funkčne zdravých psov. Mali by byť návodom a nemali by obsahovať príliš prísne požiadavky. Každý pes by mal byť označený čipom alebo tetovaním. Protokol screeningových vyšetrení by mal byť rovnaký vo všetkých krajinách, pre polygénne ochorenie by mali existovať národné a medzinárodné indexy. Výsledky DNA testov by mali slúžiť na to, aby sme sa vyvarovali odchovu chorých psov. Pri výbere psov do chovu by mal byť posudzovaný nielen pes, ale aj plemeno ako celok. Cieľom by mal byť chov funkčne zdravých psov s konštitúciou a povahou typickou pre dané plemeno.
Použitá literatúra: